JEDNA HRANICA – DVA SVETY

Po zničení troch légií v Teutoburskom lese a po odklone od expanzívnej politiky začala rímska administratíva opevňovať aj hranicu pozdĺž Dunaja na ochranu pred germánskymi kmeňmi, usídlenými severne v barbariku.

Od roku 45/50 po Kr. bola preto vybudovaná na južnom brehu rieky reťaz legionárskych táborov, kastelov a veží. Opevnenia slúžili na ochranu vnútrozemia pred nájazdami a lúpežnými výpadmi germánskych ›vojvodcov‹ ako aj na kontrolu pohybu osôb a tovaru medzi Rímskou ríšou a územiami Markomanov a Kvádov. Spojnicou medzi strategicky umiestnenými pevnosťami bola cesta vybudovaná rovnobežne s Dunajom. Cestu v teréne vytýčili ženisti a vybudovali vojaci. Na obzvlášť ohrozených úsekoch bolo bežné zabezpečiť aj severný breh rieky. V oblasti úseku zobrazenom na tabuli bola touto úlohou poverená Celemantia/Iža (Slovensko) - predsunutá pevnosť legionárskeho tábora na južnom brehu Dunaja v Brigetio/Komárome (Maďarsko) - čo umožnilo jednotkám Legio prima adiutrix rýchle prekonanie rieky a vojenskú intervenciu proti nepokojným Kvádom.

Postupná prestavba panónskych dunajských táborov, počas ktorej boli počnúc 2. storočím po Kr. stavby z dreva a hliny nahrádzané budovami z tehál a kameňa, skončila v roku 166 po Kr. Bojaschopnosť rímskeho vojska, výrazne znížená v dôsledku morovej epidémie, poskytla 6000 Longobardom a Obiom z dolného Polabia vhodnú príležitosť na inváziu do provincie.

Protiútok však na seba nenechal dlho čakať. Po vytvorení nových légií sa cisárovi Marcovi Auréliovi podarilo v niekoľkých veľkých ťaženiach Germánov zastaviť a ich sídla obsadiť. Ťaženia známe ako markomanské vojny riadil cisár z Carnunta. Novovzniknutá provincia Marcomannia však mala (ak vôbec) len krátke trvanie. Po smrti Marca Aurélia v roku 180 sa jednotky opäť vrátili do kasární na južnom brehu Dunaja.

Foto: Creative Commons

Hornopanónsky dunajský limes bol zabezpečený okrem troch legionárskych táborov Vindobona, Carnuntum a Brigetio aj početnými kastelmi, umiestnenými medzi tábormi.

Foto: 7reasons

3D-zobrazenie legionárských táborov Vindobona (vľavo) a Carnuntum (vpravo) s okolitými sídliskami, v ktorých žili obchodníci, remeselníci a rodiny vojakov (približne polovica 2. storočia po Kr.). Tábory sprostredkovali neklamné posolstvo neporovnateľne primitívnejším Germánom z opačného brehu Dunaja, že tu sa začína „mocný Rím s pokročilou kultúrou“.

Foto: 7reasons

Foto: Creative Commons

Kresbová rekonštrukcia kastela Iža/Celemantia vybudovaného počas markomanských vojen okolo r. 175 po Kr. Vojenské baraky postavené pôvodne z hlinených tehál boli počas vojny zničené a krátko nato obnovené z kameňa.

Foto: Creative Commons

Pri archeologických výskumoch odkryté juhovýchodné nárožie predsunutého tábora Celemantia, ktorý existoval do konca 4. storočia po Kr.