Z DEJÍN REGIÓNU

ČÍSLO 15 / XV

SVETOVA POLITIKA A INTRIGY

Cisár Maximilián I. a stretnutie cisárov 16. júla 1515 na Harterovom poli pri Sarasdorfe

Vojnami a intrigami dláždená cesta k začleneniu Českého a Uhorského kráľovstva do habsburskej mocenskej sféry bola dlhá a tŕnistá. Už vo februári 1458 bol cisár Fridrich III. zvolený za uhorského (proti)kráľa a tak sa zaplietol do ozbrojeného konfliktu s Matejom Korvínom podporovaným stavovskou väčšinou. Pretože sa vojnové akcie preťahovali, vzdal sa svojich nárokov na trón za odstupné 80.000 guldenov a odovzdal Matejovi Korvínovi Svätoštefanskú korunu, ktorú mal vo svojej držbe. Na oplátku súhlasil uhorský kráľ s dedičnou zmluvou, ktorá zakladala nároky habsburského domu na uhorský trón.

Matej Korvín zomrel 4. apríla 1490 vo viedenskom Hofburgu. Keď bol český kráľ Vladislav Jagelovský korunovaný novým panovníkom Uhorska, nechal Maximilian I. – syn a následník Fridricha II – obsadiť západné Uhorsko a vyjednať novú zmluvu v ktorej stálo, že uhorská koruna pripadne Habsburgovcom v prípade, ak by Vladislav zomrel bez potomkov.

Uhorskí magnáti sa tomuto jednaniu neprizerali nečinne a usilovali sa získať spojenectvo manželským zväzkom medzi mocnou rodinou Zápoľských a poľským kráľom Žigmundom – Vladislavovým bratom. S tým nesúhlasil Vladislav a snažil sa o dynastické spojenie medzi Habsburgovcami a Jagelovcami. Počas rozhovorov museli diplomati vziať na vedomie ochladenie bilaterálnych vzťahov, obzvlášť po roku 1512 po svadbe Žigmunda s Barborou Zápoľskou, ktorá sa uskutočnila po Vladislavovom súhlase.

Len vďaka schopnostiam maximiliánového vyslanca Johana Cuspiniana získala v roku 1514 prohabsburgská strana opäť vplyv na uhorskom dvore. Ale aj v Poľsku prichádzalo k zmene názoru – poprední poľskí šľachtici naliehali na uzmierenie medzi Žigmundom a Maximiliánom.

Vladislav a Žigmund sa už od marca 1515 zdržiavali v Bratislave, kde viedli s kardinálom Matthäusom Langom rozhovory o plánovanom vrcholnom stretnutí a budúcich manželských zväzkoch. 23. mája opustil kardinál Bratislavu aby primäl Maximiliána pobývajúceho v Insbrucku k príchodu. Cisár dal ale na seba dlho čakať, pretože v štátnej pokladnici chýbali prostriedky na primeranú reprezentáciu cisárskej moci. Boli potrebné húževnaté rokovania a darovanie tirolských medených baní kým sa Jakub Fugger zaviazal stretnutie financovať. Maximilián prišiel až 10. júla do Viedenského lesa, kde sa dva dni zotavoval z útrap z cesty a prijal kráľovských vyslancov.

 

HRÁČI

Foto: Kunsthistorisches Museum Wien

Cisár Maximilián I.
* 22. marec 1459
† 12. január 1519


Nemecký kráľ a cisár Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Sobášna politika Maximiliána položila základný kameň pre neskoršiu svetovládu Habsburgovcov.

Foto: Creative Commons

Žigmund I. Jagelovský
* 1. január 1467
† 1. apríl 1548

Poľský kráľ, mladší brat uhorského kráľa Vladislava II.

Foto: Creative Commons

Vladislav II. Jagelovský
* 1. marec 1456
† 13. marec 1516


Kráľ Česka, Uhorska a Chorvátska.
Dedičská zmluva a sobáš jeho dcéry Anny s Maximiliánovým vnukom Ferdinandom a jeho syna Ľudovíta s Máriou Rakúskou vytvorili dynastické predpoklady pre vznik rodu Habsburgovcov v stredovýchodnej Európe.

 

 

DIPLOMATI

Foto: Creative Commons

Johannes Cuspinian
* 1473
† 19. apríl 1529

Učenec, básnik a diplomat 
Učenec, básnik a diplomat Cuspinian bol od roku 1510 desať rokov rakúskym vyslancom na uhorskom dvore.

Foto: Creative Commons

Matthäus Lang von Wellenburg
* 1468
† 30. marec 1540

Štátnik a cirkevné knieža. Ako vyslanec a politický vyjednávač Maximiliána I. mal Matthäus Lang na starosti vypracovanie svadobnej zmluvy medzi Habsburgovcami a Jagelovcami.

 

FINANČNÍK

Foto: Creative Commons

Jakob Fugger boháč
* 6. marec 1459
† 30. december 1525

Jakob Fugger bol najbohatší muž svojej doby. Financoval stretnutie v Sarasdorfe, ktoré zaistilo Čechy a Uhorsko pre Habsburgovcov.

sk_SKSlovenčina