DOZNIEVANIE

Podpisom zapečatených listín bola 27. júla právne záväzná časť jednaní ukončená. Večer 28. júla sa v Hofburgu uskutočnilo slávnostné zhromaždenie s ďakovnými rečami, pri ktorom si Maximilián a obaja králi za búrlivých osláv navzájom podali ruky. Nato predniesol Cuspinian z balkóna národu časti textu určené verejnosti: Uzavretie večného mieru a nerozlučného priateľstva, ako aj dvojitú svadobnú zmluvu na počesť Boha, na zachovanie kresťanstva, ako aj vzájomnú ochranu a štít proti všetkým nepriateľom, predovšetkým Osmanom. „Zvuk trúbok, bubnov a pokrik oduševnených más prenikli až ku hviezdam a ukončili podujatie“.

Uzavreté aliancie boli kompromisom, s ktorým boli spokojné všetky zúčastnené strany, keďže nikto vtedy nemohol vedieť komu budú adopčné a svadobné zmluvy prospešné.

O jedenásť rokov neskôr – rýchlejšie ako si mohol Maximilán kedy pomyslieť – rozhodol osud v prospech Habsburgovcov. Smrť Ľudovíta 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči im priniesla s Čechami a Uhorskom obrovské územné zisky, ríšu, ktorá od tohto momentu mala patriť k veľkým v hre o vplyv a moc.

A čo sa stalo na mieste stretnutia? Ešte na jeseň 1515 tu boli na pamiatku na túto skvelú udalosť vysadené tri bresty. Už čoskoro opriadlo toto miesto obyvateľstvo okolitých dedín legendami o duchoch, zakopaných pokladoch a vražde. Krvavý čin mohol odkazovať na skutočnú, v obecnej spomienke zachovanú udalosť, keď pred niekoľkými rokmi južne od dnešného pamätníka objavili pri archeologickom výskume kostru mocného muža. Najzaujímavejšou bola pri tom konská lebka ležiaca na hrudi mŕtveho, milodar, ktorý ukazuje na jazdca z uhorského, alebo poľského kráľovstva, ktorý – snáď v dôsledku bitky - tu 16. júla 1515 prišiel o život.

Foto: F. Sauer

Pamätný kameň na mieste stretnutia.

Grafik: M. Menitz – Schäfer

1648

Habsburské územia (žltá) v rámci »Svätej rímskej ríše“ pred a po bitke pri Moháči (1526). Svadbou detí zavedené a po bitke pri Moháči realizované habsburské územné zisky boli významné a umožnili pretvorenie Rakúska v európsku veľmoc.