Rimania a VÍNO

Pri výrobe vína bolo Rimanom dovolené takmer všetko. Čisté odrody vína s prijateľným buketom v našom chápaní boli veľmi drahé a rezervované pre príslušníkov hornej vrstvy.

Široké masy pili vína osladené medom a aromatizované živicou, lupienkami z ruží a fialiek, šafranom, myrhou, oreganom, škoricou, smrekovým ihličím, kamilkou, alebo korením. Tiež staré nepožívateľné zásoby „osviežovali“ mladšími ročníkmi. Každá zlá kvapka bola speňažená. Pridaním praženej a rozdrvenej morskej soli bola prerazená plesňová chuť. Je jasné, že takýto produkt mohol byť aj Rimanmi konzumovaný až po primiešaní väčšieho množstva vody. Ale bolo to ešte horšie - na najspodnejšom stupni výroby vína stála len málo alkoholická lora - domáci nápoj, ktorý podávali roľníkom a otrokom pri poľných prácach. Z vína, ktoré bolo napriek všetkým snahám nepredajné, sa vyrábal ocot. Po primiešaní vody vznikla posca, „osviežujúci nápoj“, ktorý bol určený nielen Ježišovi pri ukrižovaní, ale aj iným odsúdencom na smrť.

Tradícia pitia vína bola u Rimanov ohromujúca a s ich armádami sa rozšírila do všetkých kútov ríše. Kým po dobytí a obsadení krajiny to boli v prvom rade nadregionálne pôsobiaci veľkoobchodníci, ktorí víno v amforách a drevených sudoch dodávali vo veľkom štýle z tradičných južných vinárských oblastí vojenským jednotkám, už za krátky čas začali veteráni na nových územiach na vhodných miestach zakladať vinice. Je možné, že v tom čase mal štát alebo aristokratické rodiny monopol na výrobu vína, keďže až cisár Probus (232-282 po Kr.) povolil vlastníctvo viníc všetkým (slobodným) obyvateľom Galie, Hispánie a Británie a pravdepodobne aj obyvateľom území severne od Álp. Hoci v Podunajsku bolo víno dokázateľne vyrábané už v staršej dobe železnej (800-500 pred Kr.), podľa písomných i archeologických prameňov sa možno domnievať, že v severných provinciách sa vinohrady začali zakladať vo väčšom meradle až po polovici 3. storočia po Kr.

Foto: Bundesdenkmalamt/F. Sauer

Sud na víno, ktorý, potom čo stratil svoju pôvodnú funkciu, použili v areáli rímskeho dvorca ako výstuž studne. Kvôli nízkej váhe boli dosky suda vyrábané výlučne zo smrekového a jedľového dreva.

Foto: Creative Commons

Scéna pitia vína na nástennej maľbe v Pompeiách. Zatiaľ čo sa muži v hojnej miere oddávali opojnému moku bol ženám pôžitok z vína, aspoň oficiálne, zakázaný.

Foto: Creative Commons

Foto: Franz Helmreich/Wine-Partners, Wien/dpa

Vinice v katastri obce Göttlesbrunn. Nie je známe či tu v dobe rímskej existovalo vinohradníctvo. Z písomných svedectiev vieme, že rímske víno by v žiadnom prípade nezodpovedalo moderným nárokom na kvalitu.