Aquileia – Poetovio – Carnuntum

Hoci sa Rímska ríša po podrobení panónskych kmeňov rozšírila až k Dunaju, nemáme v severnej časti dobytého územia doteraz žiadny dôkaz o trvalej vojenskej prítomnosti Rimanov. Najsevernejšie kasárne boli umiestnené pri rieke Dráve, hoci akčný rádius armády siahal príležitostne až do germánskej sídelnej oblasti. V roku 6. po Kr. pochodovalo napríklad vojsko pozostávajúce z viacerých légií pod vedením Tiberia z Poetovia (Ptuj, Slovinsko) na sever, aby v spolupráci s armádou pochodujúcou z Mogontiaca (Mainz, Nemecko) zničilo ríšu vytvorenú markomanským kráľom Marobudom v Čechách. Tesne pred dosiahnutím cieľa však musela byť ofenzíva prerušená v dôsledku panónskeho povstania, ktoré vypuklo za chrbtom armády.
Jahrzehnten des 1. Jhs. n. Chr. keinen Beweis einer dauerhaften militärischen Präsenz. Die nördlichste Garnison lag an der Drau, wiewohl der Aktionsradius der Armee gelegentlich auch bis weit hinein in germanische Siedlungsgebiete reichen konnte. 6 n. Chr. marschierte beispielsweise eine aus mehreren Legionen bestehende Streitmacht unter Tiberius von Poetovio/Ptuj (Slowenien) nach Norden, um im Zusammenwirken mit einem aus Mogontiacum/ Mainz anrückenden Korps das in Böhmen vom Markomannenkönig Marbod geschaffene Reich zu zerstören. Knapp vor dem Erreichen des Ziels musste die Offensive jedoch wegen des im Rücken der Armee ausgebrochenen Pannonischen Aufstandes abgebrochen werden.

Hoci bolo neskôr nebezpečenstvo útoku na materskú italskú krajinu zažehnané, obavy z vpádu germánskych kmeňov zostali. Táto hrozba vzrástla potom, čo rímska armáda v roku 9. po Kr. utrpela od germánskeho vojska vedeného Arminiom zdrvujúcu porážku v Teutoburskom lese. Osvedčenou, ale súčasne nebezpečnou stratégiou bolo využiť vnútrogermánsku rivalitu pre rímske záujmy nasledujúc osvedčený princíp »divide et impera« (latinsky »rozdeľuj a panuj«). Rímski vyslanci vniesli tento štýl politiky medzi germánsku nobilitu, pričom luxusné dary čoskoro vyvolali závisť a nepriazeň u konkurentov, ktorí prišli skrátka.

Prvý cieľ bol potom aj rýchlo dosiahnutý - v roku 19 po Kr. musel doteraz neohrozený Marobud opustiť svoje sídlo a utiecť so svojou družinou k Rimanom. Veliteľovi ilýrskej armády Drusovi (mladšiemu) treba pripísať aj revoltu Vannia, rebela, ktorý jediný z uzurpátorov vládol dlhšie nad Markomanmi. Ďalšou dôležitou Drusovou úlohou bolo zapezpečenie tzv. Jantárovej cesty prostredníctvom vojenských jednotiek umiestnených v menších táboroch. Začiatkom 40. rokov 1. storočia po Kr. bola do Carnunta na ochranu Jantárovej cesty, ktorá na tomto mieste križovala Dunaj, preložená 15. légia (s prímením »Apollinaris«) Stalo sa to v čase, keď bol pôvodne Rímom podporovaný dlho vládnuci Vannius donútený v dôsledku vzbury vedenej jeho synovcami vzdať sa vlády a utiecť na rímske územie.

Foto: Creative Commons

›Štábny zbor‹ legio XV Apollinaris pri odchode z dočasného tábora na pochode z Emony (Ľubľana) do Carnunta.

Foto: I. Roemercohorte Opladen e.V.

S topánkami ako sú tieto si Rimania podmanili svet. Podrážky rímskych sandálov boli pobité klinčekmi.

Foto: Igor Pieńkos

Trasa rímskej cesty odkrytej v bezprostrednom zázemí Carnunta so stopami po vozoch (katastrálne územie obce Zurndorf).

Foto: 7reasons

Virtuálna rekonštrukcia legionárskeho tábora postaveného na vysokom južnom brehu Dunaja a obklopeného vojenským predmestím - pohľad zo západu. Obrázok ukazuje pokročilé štádium výstavby z konca 2. storočia po Kr.