Marcus Vinius Longinus

Život legionára Marka Vinia Longina od základu zmenilo ukončenie vojenskej služby. V armáde strávil dlhé roky v légii Legio I Adiutrix v tábore v Mogontiacu (Mainz, Nemecko) bojovými cvičeniami, strážnou službou, praním oblečenia, čistením zbraní, ubytovní, stajní a latrín, pripravou stravy, budovaním tábora, ciest a mostov, ako aj prácou na poľnohospodárskych zariadeniach patriacich légii. Aj keď sa neustále počítalo s nasadením v boji, šlo o výnimku, ako v rokoch 83 a 85 po Kr., keď légia podnikla spoločne s inými jednotkami vojnové ťaženie proti Chattom, sídliacim v dnešnom Hessensku.

Na výzvu vstúpiť do armády zareagoval približne 18 ročný Longinus okolo roku 68 po Kr. v provincii Hispania (dnešné Španielsko) - snáď z túžby po dobrodružstve, snáď tiež kvôli pravidelnému žoldu a zaistenému materiálnemu zabezpečeniu - aby cisárovi slúžil ako vojak z povolania na hraniciach obrovskej Rímskej ríše. V roku 85/86 po Kr. - Longinus bol v najlepších mužských rokoch - preložili légiu od Rýna do Panónie, kde bola na južnom brehu Dunaja pričlenená k posádke v Brigetiu (Komárom, Maďarsko).

Tu ho okolo roku 92/93 po Kr. slávnostne prepustili z jednot-ky a oslobodili od prísahy, ktorú zložil cisárovi pri vstupe do armády. Vybavený peniazmi, ktoré mu ako prepustené-mu prislúchali a s dokladom o uvoľnení z armády nakoniec opustil posádku, aby spolu so svojou družkou Marriciou, s ktorou sa už smel oženiť, nadobudol v oblasti dnešného Leithaprodersdorfu usadlosť s kusom zeme, kde vo veku 50 rokov, teda okolo roku 100 po Kr, zomrel. Zvyšky spáleného tela boli zhrnuté do urny a pochované na pohrebisku pod na-sypanou mohylou, ktorú nechal jeho syn označiť náhrobným kameňom.

Foto: 7reasons

Virtuálna rekonštrukcia pohrebiska zo staršej doby rímskej v mieste Kreuzäckern v Leithaprodersdorfe. Tu boli uložené aj urny Marca Vinia Longina a jeho manželky Mariccie.

Foto: Uwe Brodrecht

Legionár počas výcviku v období pred odchodom z armády.