OPÁTSTVO MARK-HEIMENBURC

Svätostánok na Kirchenbergu v Bad Deutsch-Altenburgu sa po prvý raz spomína v dvoch listinách, ktoré nechal 25. októbra 1051 vystaviť cisár Henrich III. počas svojho návratu z výpravy proti Uhrom. Hovorí sa tu o kostole v Heimenburcu, ktorý je zasvätený „svätej bohorodičke Márii a svätým mučedníkom Mauríciovi a Vavrincovi“.

Nehľadiac na to, datovalo umeleckohistorické bádanie románsku pozdĺžnu stavbu až do roku 1213 a jej vybudovanie pripisovalo stavebným aktivitám bratov Albana a Johanna Dörrovcov. Pochybnosti o správnosti tohoto tvrdenia nakoniec viedli k archeologickým vykopávkam a k poznaniu, že kostol nebol v roku 1213 nanovo vybudovaný, ale iba prebudovaný a rozšírený. V roku 1021 tu teda už stála bazilika bez priečnej lode vybavená polkruhovitou absidou - trojloďový svätostánok, ktorý bol pravdepodobne naplánovaný ako sakrálne centrum pre novú, Henrichom III. vytvorenú, hraničnú marku.

Nehľadiac na to, datovalo umeleckohistorické bádanie románsku pozdĺžnu stavbu až do roku 1213 a jej vybudovanie pripisovalo stavebným aktivitám bratov Albana a Johanna Dörrovcov. Pochybnosti o správnosti tohoto tvrdenia nakoniec viedli k archeologickým vykopávkam a k poznaniu, že kostol nebol v roku 1213 nanovo vybudovaný, ale iba prebudovaný a rozšírený. V roku 1021 tu teda už stála bazilika bez priečnej lode vybavená polkruhovitou absidou - trojloďový svätostánok, ktorý bol pravdepodobne naplánovaný ako sakrálne centrum pre novú, Henrichom III. vytvorenú, hraničnú marku.

Po cisárovej smrti (1056) mal náhly koniec tejto oblasti označovanej ako „Nová marka“ alebo „Uhorská Marka“ ďalekosiahle následky aj pre kláštor: prepošt a bratia boli presídlení a kostol s príslušnými nehnuteľnosťami odovzdaný Agnes - vdove Henricha III. Okolo roku 1080 dostali panstvo a kostol Vohburgerovci, ktorí neskôr v priebehu boja o investitúru stratili svoje majetky nachádajúce sa v Ostarrichi (jadre súčasného Dolného Rakúska) v prospech Babenbergovcov a ich prívržencov, ktorí prestúpili na pápežskú stranu.

Dnešný vzhľad dal chrámu po roku 1213 z ich kruhov vzídený rod Dörrovcov, ktorý dal pristavať emporu, vežu a chór.

Foto: Bundesdenkmalamt/M. Oberer

Z diaľky viditeľný Mariánsky kostol bol postavený na mohutnej vápencovej vyvýšenine nachádzajúcej sa na západnom okraji Hainburskej brány. Na konci 19. storočia padol starý Heimeburc, hrad ktorého počiatky siahali do raného stredoveku, za obeť kameňolomu, ktorý bol činný ešte pred niekoľkými desaťročiami.

Grafik F. Siegmeth

Kostol zasvätený Márii matke božej a obom ríšskym svätým Mauríciovi a Vavrincovi bol postavený v štyroch fázach.

Fáza 1 (pred 1051):Vybudovanie stĺpovej baziliky bez priečnej lode s priestormi pre duchovné spoločenstvo.
Fáza 2 (1213): Prístavba empory a nové architektonické členenie fasád bratmi Albanom a Johannom Dörrovcami.
Fáza 3 (1350/1380): Výstavba veže.
Fáza 4 (1380/1400): Vybudovanie presbytéria.

Grafik: P. Kolp (+)

Hrajúce figúry sediace na murovaných štítoch veže.