Z DEJÍN REGIÓNU

ČÍSLO 22 / XXII

POĽNOHOSPODÁRSTVO

PRED 7500 ROKMI

Usadlosti vo Wolfsthali z obdobia neolitu

V zemi sú stále prítomné predmety a nástroje ľudí z juhovýchodu, ktorí od roku 5500 pred Kr. klčovali v pralesoch strednej Európy »ostrovy« pre svoje domy a pestovateľské plochy. Kamenné náčinie a úlomky hlinených nádob ležiacich na poliach v okolí Wolfsthalu dodnes odkazujú na prisťahovalcov, ktorých spôsob života sa zásadne líšil od spôsobu života domorodých lovcov a zberačov. Pevné obydlia ich chránili pred chladom, dažďom a snehom, poľnohospodárstvo a chov dobytka zaručovali pravidelnejší prísun potravy. Ich existenciu ohrozovali útoky iných kmeňov, choroby, epidémie zvierat a zlá úroda. Pri výbere miest na osídlenie zohrávali, okrem polohy pri riekach a potokoch, rozhodujúcu úlohu predovšetkým ľahké sprašové pôdy o to viac, že popri prirodzenej úrodnosti umožňovali obrábanie pomocou najjednoduchšieho náradia, akými boli motyky z konárov či parožia a jednoduché drevené pluhy.

Obilie sa skladovalo pod zemou v jamách vystlaných slamou, ktoré boli po vyčerpaní zásob naplnené odpadkami z neolitického statku - zvieracími kosťami, rozbitými keramickými nádobami, zničenými nástrojmi a úlomkami vypálenej hlinenej omietky (»mazanice«). Aj dnes moderné pluhy hlbokou orbou vyorávajú na povrch predmety, ktoré nás aj po 7500 rokoch odkazujú na obydlia z tej doby. Zhromažďovanie takýchto jednotlivých nálezov však nedovoľuje robiť žiadne závery o trvaní a štruktúre osídlenia. Otázky tohto druhu si bez výnimky vyžadujú veľkoplošné archeologické výskumy, ktoré predchádzajú výstavbe ciest, či inej stavebnej činnosti.

Od prvého klčovania sa toho veľa zmenilo. Približne 200 generácií ľudí často roniac slzy a krv vytvorili prácou svojich rúk kultúrnu krajinu, akú poznáme dnes. Zem, ktorú po desaťročia obrába stále menší počet farmárov so stále väčšími strojmi. To, čo zostáva nezmenené je pôda, ktorá nás živí.

Foto: F. Sauer

Rekonštrukcia dlhého domu postaveného okolo roku 5500 pred Kr., objaveného počas vykopávok na trase S1 v katastri obce Schwechat a sprístupneného v múzeu v prírode MAMUZ Asparn an der Zaya.

Foto: J. Czubak

V spraši zachované zvyšky stĺpov neolitického dlhého domu, objavené na trase S1.

Grafik F. Siegmeth

Pôdorys neolitického dlhého domu objaveného na trase S1.

Na poliach v okolí Wolfsthalu rozorané fragmenty keramiky kultúry s lineárnou keramikou. Zrnitý povrch pochádza zo šupiek obilia, ktoré boli pridané do hliny počas prípravy pre lepšiu žiaruvzdornosť.

Fotos: V. Reiter

Fragmenty nádob z neolitického sídliska (kultúra s lineárnou keramikou, okolo 5500 pred Kr.) objavené vo Schwechate pred postavením S 1

Či už kyprenie pôdy, pestovanie alebo zber - práca na poli bola pre ľudí a zvieratá zdĺhavou a namáhavou činnosťou až do 20. storočia. Dnes sú na tento účel k dispozícii veľké stroje, ktoré dokážu dosiahnuť násobok vo veľmi krátkom čase, no pomaly ničia nálezy ležiace na povrchu – pramene našej histórie.

sk_SKSlovenčina