Z DEJÍN REGIÓNU

ČÍSLO 26 / XXVI

ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY

v katastri obce Blatná na Ostrove

Počas archeologického výskumu na stavbe rýchlostnej komunikácie R7 v Blatnej na Ostrove, realizovaného v roku 2016 firmou Via Magna s.r.o. pod vedením doc. Milana Horňáka boli preskúmané archeologické pamiatky z rôznych období. Dokladom najstaršieho osídlenia je jama z neskorej doby kamennej, patriaca do skupiny Makó-Kosihy-Čaka (2900-2300 pred Kr.). Z mladšej doby bronzovej (1250-1000 pred Kr.) pochádzajú zvyšky nadzemných stavieb kolovej konštrukcie a sídliskové jamy patriace kultúre stredodunajských popolnicových polí.

Najvýraznejšie pamiatky boli preskúmané z obdobia staršej doby železnej-halštatskej (800-450 pred Kr.). Ide o pozostatky pohrebiska v podobe skupiny troch mohýl, po ktorých sa zachovali tri kruhové žľaby. Dva z nich (mohyla č. 1 a 3) mali žľab o priemere 25 metrov. Menšia mohyla č. 2 mala priemer žľabu 15 metrov. Mohylové násypy ako aj hroby uložené pôvodne pod nimi neboli zistené. Podľa vtedajšieho zvyku boli postavené hrobové komory s najväčšou pravdepodobnosťou na úrovni terénu. V blízkosti pozostatkov mohýl bola objavená trojica ďalších žiarových hrobov. Najzaujímavejším je hrob č. 3, v ktorom sa našlo dvanásť takmer kompletných nádob rôznych tvarov (niektoré s plastickou či maľovanou výzdobou), ako aj dvojitá nádobka a štyri prasleny. Na základe nálezov predpokladáme, že ide o hrob ženy. Druhý hrob obsahoval 4 nádoby a ich fragmenty. V ďalšom hrobe sa nachádzala iba jediná hlinená nádoba – urna. Pohrebisko patrí do okruhu kalenderberskej kultúry a rámcovo je datované do 8.-7. storočia pred Kr.

Ďalšia osada na lokalite vznikla v mladšej dobe železnej-laténskej, v období keď na našom území sídlili Kelti (450 - 30 pred Kr.). Z tohto obdobia pochádza plytká jama nepravidelného tvaru. Počas archeologického výskumu bol preskúmaný aj radový cintorín z 11.-12. storočia, patriaci tzv. belobrdskej kultúre. Bol umiestnený do priestoru mohyly č. 1 a pozostával z 20 kostrových hrobov. Je zrejmé, že miestni obyvatelia využili pre svoje pohrebné aktivity pahorok pravekej mohyly, do plášťa ktorej boli hrobové jamy zapustené. Z hrobov pochádza aj kolekcia bronzových záušníc a jednoduchých páskových prsteňov. O niečo mladšie sú sídliskové nálezy patriace k agrárnej osade. Staršiu časť sídliska datujeme do 13. storočia. Doložená je batéria 6 pecí. Súčasť ohrady resp. väčšieho kolového prístrešku hospodárskej funkcie predstavuje súbor kolových a sídliskových jám. Pokiaľ ide o nálezy, tak sa tu objavuje typická keramika v podobe hrncov, ktoré sú zdobené viacnásobnou vlnovkou a radielkom. Našli sa aj hlinené kotlíky. Najmladšie objekty z tohto sídliska datujeme do 14. – 15. storočia. Celkovo ide o 24 objektov, ktoré sa koncentrovali do dvoch skupín, akoby dvorcov. V oboch skupinách sa našlo po jednej polozemnici s kolovou konštrukciou v rohoch. Medzi oboma skupinami sa nachádzala menšia batéria pecí. Zánik osady predpokladáme niekedy v priebehu 15. stor. Všetky nálezy sú uložené v zbierkach Slovenského národného múzea – Archeologického múzea v Bratislave.