expanzia rímskej ríse

ČÍSLO 27 / XXVII

susedia a súperi

Kvádi

Pred viac ako 2000 rokmi za vlády prvého rímskeho cisára Augusta sa hranica Rímskej ríše posunula k strednému toku Dunaja. Na jeho južnom brehu vybudovali Rimania reťaz pevností tzv. limes romanus. Chránila ich hranice pred barbarskými kmeňmi, ktoré lákalo bohatstvo Rimanov. Na území juhozápadného Slovenska žili v tomto období Kvádi - bojovný germánsky kmeň, ktorý sa tu usadil so súhlasom Rimanov medzi riekami Moravou a Váhom a neskôr obsadil aj územia východne od Váhu. Aby si Rimania zabezpečili mier na hraniciach dosadili Kvádom za kráľa Vannia, ktorého podporovali diplomatickými darmi vo forme luxusných rímskych výrobkov.

Dosadzovanie kráľov pokračovalo aj po vyhnaní Vannia ako o tom svedčí mosadzná rímska minca s nápisom REX QVADIS DATVS – kráľ daný Kvádom z roku 144 po Kr. Na minci je vyobrazený cisár spolu s kvádskym kráľom. Až za vlády cisára Marka Aurélia došlo k veľkej vojne s barbarmi (166-180) počas ktorej úplne spustošili susednú rímsku provinciu Panónia. Pri následných trestných výpravách sa rímske vojsko dostalo ďaleko na sever až k Trenčínu, o čom svedčí nápis na Trenčianskej skale. Po skončení vojen zavládol mier počas ktorého prekvital medzi Rimanmi a barbarmi čulý obchod. Neskôr sa Rimania dostávali postupne do defenzívy a boli nútení odrážať barbarské nájazdy. Ako posledný sa o aktívnu politiku voči Germánom pokúsil cisár Valentinián, ktorý náhle zomrel v roku 375 počas rokovania s vyslancami Kvádov v legionárskom tábore Brigetio neďaleko Komárna.

Južne od mesta Veľký Meder 7 km vzdušnou čiarou od hlavného toku Dunaja existovala v 2.- 4. storočí nášho letopočtu germánska osada, ktorá sa rozkladala na troch dunách – vyvýšeninách navzájom oddelených zaniknutým meandrom jedného z dunajských ramien. Jej plocha sa odhaduje na 6-8 hektárov. Od najbližších rímskych pevností Ad Statuas (dnes Acs-Vaspuszta) a Arrabona (dnes Györ) bola vzdialená 15 a 16 km. Neopevnenú osadu tvorilo niekoľko desiatok polozahĺbených obydlí šesťkolovej drevenej konštrukcie so stenami vypletanými prútím a vymazanými hlinou. Na južnej strane sa zvyčajne nachádzal vchodový výklenok.

Osada vznikla okolo polovice 2. storočia, pravdepodobne ešte pred začiatkom markomanských vojen. K výraznému nárastu osídlenia dochádza až po ich skončení koncom 2. a v prvej tretine 3. storočia. Zaujímavé je, že sa nachádzala v tesnom susedstve rímskej hranice na okraji 7 kilometrov širokej zóny, ktorú na základe mierových rokovaní nesmeli Germáni osídľovať. Blízkosť rímskej hranice sa prejavila početným prísunom rímskeho tovaru. Pri cezhraničnom obchode sa využívali okrem výmenného obchodu aj platby rímskymi mincami. Z rímskeho územia vozili obchodníci tovar, o ktorý mali Germáni záujem – šperky, víno, drahé látky, či nádoby zo skla, bronzu a striebra.