RÍMSKA ARMÁDA

Pre rímskeho legionára bola kasáreň „dočasným domovom“, kde – odhliadnuc od príležitostných poľných ťažení – obýval s ďalšími siedmymi druhmi dve malé miestnosti v baraku. Počas okupácie Norika a Panónie nebol ešte tábor nedobytnou pevnosťou (légia cca. 5600 mužov sa vtedy ešte nemusela ničoho a nikoho obávať), ale skôr doďaleka viditeľným symbolom panstva Rímskej ríše, znakom, ktorý mal odradiť barbarov žijúcich za hranicami od lúpežných vpádov.

Pri vojenských ťaženiach slúžili tábory založené v nepriateľskej krajine jednotkám ako dobre strážené miesta na odpočinok, kde si mohli ošetriť rany a opraviť zbrane a výstroj, kde sa tiež umývalo, varilo a nocovalo v kožených stanoch. Pevné tábory boli pri Dunaji zriaďované až okolo polovice 1. storočia po Kr., potom ako bol po zničení troch légií v Teutoburskom lese v roku 9 po Kr. opustený koncept zameraný na expanziu a prešlo sa na zaistenie stabilnej hranice. Na strategicky dôležitých bodoch vznikli trvalé tábory – spočiatku postavené z dreva, ktoré boli v nasledujúcich desaťročiach postupne prestavané na kamenné.

Všetky tábory mali rovnakú schému, pričom ich pôdorys sa prispôsoboval danostiam terénu. Vychádzajúc z určeného miesta boli optickým prístrojom (groma) vytýčené dve na seba kolmé hlavné ulice (via praetoria, via principalis), ako aj na ich koncoch umiestnené brány. Na križovatke ulíc bol priestor vyhradený pre centrálnu správnu budovu, v ktorej strede – v malej svätyni bol umiestnený legionársky orol a pod ňou v pivnici legionárska pokladnica.

V blízkosti boli luxusne zariadené ubikácie veliteľov, prefekta tábora a vysokých dôstojníkov, ale aj dielne, kúpeľná budova a lazaret. Najväčšiu časť plochy tábora zaberali kasárne vojakov rozdelených do kohort, sýpky a maštale pre ťažné zvieratá, ako aj kone pre kavalériu o sile 120 mužov. Medzi múrom tábora a ubytovňami bol cca. 30 m široký medzipriestor (intervallum), ktorý mal zabrániť aby v prípade útoku nepriateľské oštepy nezasiahli budovu. Voľná plocha tiež slúžila na nástup a pochod vojakov a ich rýchly presun z jedného bodu tábora na druhý.

Foto: 7reasons

Stavba prvého tábora v Carnunte po príchode XV. légie okolo roku 45/50 po Kr. Opevnenie pozostávalo spočiatku len z priekopy v tvare písmena V hlbokej 1 m a širokej 1-1,5 m a z vnútornej strany nasypaného valu chráneného palisádou zo zviazaných dubových kolov. Prinajmenšom 1 týždeň sa spalo v kožených stanoch, presťahovanie do drevených barakov nasledovalo až začiatkom zimy.

Foto: 7reasons

Pohľad z východu na kamenný legionársky tábor s bránou, amfiteátrom, palácom miestodržiteľa a auxiliárny kastel začiatkom 3. storočia po Kr. V pozadí civilné mesto chránené múrom

Foto: Museum Aargau

Kasáreň centúrie. Zatiaľ čo centuriovi, veliacemu dôstojníkovi prináležal priestrannejší byt, muselo sa 8 mužov „stanového spoločenstva“ uspokojiť s dvomi miestnosťami po 4,5 m2 - so spálňou a špajzou.

Foto: Creative Commons

Groma bol jednoduchý optický prístroj na vytýčenie pravých uhlov.