LORETTO

Položenie základného kameňa pútnického kostola v Lorette dňa 2. júla 1651, za prítomnosti 12 000 veriacich, nebolo len starostlivo zinscenovaným divadlom, ale aj významným symbolom protireformácie v krajine, v ktorej vysoká šľachta nasledovala protestantský prúd viery. Počas vysviacky o 8 rokov neskôr sa tu zhromaždilo 20 000 pútnikov, ktorí so svojim zemepánom grófom Františkom III. Nádaždym vzdali úctu Panne Márii v kostole a v Loretánskej kaplnke, premiestnenej na súčasné miesto.

Vzorom pre kaplnku bol tzv. „Svätý dom z Nazaretu“, ktorý bol na sklonku 13. storočia dopravený loďou na jadranské pobrežie a ako relikvia údajného Máriinho domu umiestnený v Lorete (Taliansko), juhovýchodne od Ancony. Názov Loreto našiel následne svoje uplatnenie aj v ďalších nových, podobných, rovnomenných kaplnkách.

Legenda o zvestovaní nepoškvrneného počatia a narodenia Ježiša archanjelom Gabrielom vo „Svätom dome“ urobila z Loreta me-dzinárodné pútnické miesto. Jeden z mnohých pútnikov, slobodný pán Rudolf Stotzingen zo Seibersdorfu, sa dotkol kópiou originálnej sochy uctievanej madony, čiernej od sadzí. Podľa vtedajších predstáv aj kópia sochy milosrdenstva mohla mať po dotyku s originálom zázračnú silu. Po tom, čo sa Rudolf von Stotzingen vrátil z Talianska, nechal na mieste kaplnky, zničenej v roku 1526, postaviť „Svätý dom“, do ktorého bola za sprievodu slávnostnej procesie dňa 8. septembra 1644 prenesená socha Márie.

Len štyri roky po tejto udalosti musel slobodný pán panstvo Hornstein, spolu s prekvitajúcim Lorettom, odstúpiť za odplatu 140 000 guldenov grófovi Františkovi III. Nádaždymu. Poprava nového pána v roku 1671, za účasť na protihabsburskom sprisahaní, znamenala pre Loretto prvú ranu. V júli 1683 boli kaplnka milosrdenstva, kostol aj kláštor zničené počas ťaženia Osmanov na Viedeň. Po víťazstve nad Osmanmi nasledovala obnova zničených objektov. Obnova bola zavŕšená v roku 1740 výstavbou dvojvežového priečenia pútnického kostola.

Foto: Paul Kolp (+)

Postavenie dvojvežového priečelia pútnického kostola bolo zavŕšením obnovy objektov po ich zničení a požiari v roku 1683. Mariánsky stĺp označuje miesto prvej kaplnky milosrdenstva, vybudovanej v roku 1644 Rudolfom von Stotzingen.

Foto: Paul Kolp (+)

Prítmie v interiéri kaplnky milosrdenstva navodzuje tajomnú atmosféru, v ktorej sa hviezdami posiata klenba javí ako nadpozemská.

Podľa originálu na čierno zafarbenú madonu vystavil slobodný pán von Stotzingen po svojom návrate z Talianska najprv v zámku Seibersdorf. Na sviatok narodenia Panny Márie bola v roku 1644 prenesená do Loretta, ktoré sa vďaka nej rýchlo stalo obľúbeným pútnickým miestom.