expanzia rímskej ríse

ČÍSLO 7 / VII

RÍMSKE ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

Osídľovanie zázemia Carnunta

Dátum, kedy sa rímska vojenská správa podujala na civilné usporiadanie zázemia Carnunta sa nedá presne stanoviť. Je ale isté, že po príchode 15. légie v 40. rokoch 1. storočia po Kr. sa zásadným spôsobom zmenil život domáceho obyvateľstva. Zmeny obzvlášť zasiahli lokálnu šľachtu, ktorá prišla kvôli novým mocipánom nielen o veľkú časť svojich pozemkov, ale aj o všetky práva a privilégiá. Preto neprekvapuje, že odobratie majetku a mocenského postavenia starým elitám vyvolalo krvavé povstania obzvlášť preto, že sa Rím omeškal s okamžitým presunom bojaschopných mužov z dobytej oblasti mimo územia.

Pragmatickej politike rímskej správy možno pripísať, že zabraté teritóriá zamerali a parcely s rozlohou 50 až 100 hektárov previedli do majetku veteránov, ktorí chceli po ukončení služby ostať v blízkosti svojej posádky. Z vojakov sa stali roľníci, skúsení disciplinovaní muži, ktorí zakladali poľnohospodárske dvory a za použitia inovatívnych metód obrábania pôdy a chovu dobytka produkovali potraviny pre armádu, ako aj pre úradníkov, obchodníkov a remeselníkov.

Usporiadanie dobytej krajiny môžeme podľa dnešných merítok porovnať s realizáciou gigantického územného plánu, čo z hľadiska rozvoja spoločnosti znamenalo radikálny nový počiatok. Popri poľnohospodárskych usadlostiach vybudovaných v pravidelných odstupoch (villae rusticae) sa zmena týkala predovšetkým infraštruktúry. Výstavba pevných, v každom ročnom období zjazdných ciest vzájomne prepojila poľnohospodárske dvory, civilné osady, mestá a vojenské tábory. Okrem toho, na hlavných cestách, križovatkách, prechodoch cez rieku a na miestach odpočinku vznikli sídliská dedinského charakteru (vici), ktoré ľuďom pracujúcim na poľnohospodárskych dvoroch slúžili tiež ako trhy.

Najčastejšie sa vyskytujúci, na východe Rakúska však málo preskúmaný typ takého sídliska, bol takzvaný ulicový vicus, pozostávajúci z dvoch radov domov postavených na obdĺžnikovitých parcelách, pričom ich čelné steny obrátené k ceste vytvárali viac alebo menej uzavretý front. Ako obchodné a remeselné centrum bol vicus miestom, na ktorom neprebiehala len výmena prebytkov z poľnohospodárskych dvorov, ale tiež tovarov, vrátane luxusných, z takmer všetkých provincií obrovskej Rímskej ríše.

Foto: Bundesdenkmalamt – Chr. Mayer

Sídliská v zázemí Carnunta. 400 rokov trvajúca príslušnosť k Rímskej ríši zanechala v pôde množstvo stôp. Popri početných poľnohospodárskych usadlostiach sú to aj k nim patriace pohrebiská, na ktorých boli pochovávaní zosnulí.

Foto: Universität Wien, Institut f. Urgeschichte und Historische Archäologie – Luftbildarchiv

Porastové príznaky ešte nepreskúmanej poľnohospodárskej usadlosti typu villa rustica, hlavnej budovy s dvomi vedľajšími stavbami na krídlach, na území obce Leithaproderstdorf.

 Virtuálne zobrazenie poľnohospodárskej usadlosti typu villa rustica obklopenej poliami, lúkami a pastvinami. Zdanlivé bohatstvo solídnych, z kameňa a tehál vybudovaných dvorov bolo predovšetkým pre Germánov žijúcich severne od Dunaja opakovaným cieľom lúpežných nájazdov.

Virtuálne zobrazenie sídliska typu ulicový vicus. Časti rimskeho vicusu boli prednedávnom archeologicky preskúmané v Müllendorfe.

sk_SKSlovenčina