expanzia rímskej ríse

Nr. 8 / VIII

LANDWIRTSCHAFT BEI
DEN RÖMERN

»Žiadna činnosť nie je pre slobodného človeka ušľachtilejšia a čestnejšia ako obrábanie pôdy«

Tento citát rímskeho politika a spisovateľa Cicera (106-43 pred Kr.) svedčí o vysokej vážnosti, ktorú požívalo poľnohospodárstvo u Rimanov. Poľnohospodárstvo a chov dobytka však neboli pre mužských príslušníkov aristokracie rovnako dôležité, ako expanzia ríše, ktorá sa mohla uskutočniť len pomocou dobre živených otrokov.

Každá légia bola samostatnou vojenskou jednotkou, ktorá si sama zabezpečovala svoje potreby. Keď jednotka prišla na miesto svojho pôsobenia, založila poľnohospodárske podniky, v ktorých vojaci vyrábali taký tovar, ktorý oni a ich druhovia potrebovali pre život. Po skončení vojenskej služby dostal každý veterán v zázemí kasární väčší kus pôdy, na ktorom si vybudoval statok tzv. „villu rusticu“ aby sa spolu so svojou rodinou a čeľaďou mohol živiť prácou vlastných rúk.

Na vyžitie bolo potrebných veľa rúk, len pre orbu a transport ťažkých nákladov boli používané voly ako ťažné zvieratá. Jačmeň, špalda, pšenica, dvojzrnková pšenica, proso, šošovica a bôb boli sadené výlučne ručne. Rovnako boli robené aj ostatné činnosti ako pletie buriny, rezanie stebiel, hnojenie polí i ručné kosenie základných plodín. Ale aj mlátenie obilia na humne, jeho ukladanie do sýpok a mletie na múku otáčaním žarnovmi boli vykonávané ručne. Napriek všetkému úsilu zostával hlad častým hosťom nielen z dôvodu opakujúcich sa výkyvov počasia, ale aj preto, že neboli známe niektoré dnes bežne využívané základné druhy potravín ako zemiaky, alebo kukurica.

Villu rusticu si nemožno predstaviť bez živého statku. Dobytkárstvo bolo v Rím-skej ríši lukratívnym odvetvím podnikania. Chov väčších a výkonnejších koní, kráv, prasiat, oviec, kôz a hydiny dosiahol svoj prvý vrchol. Je jasné, že tieto zvieratá v porovnaní so zvieratami chovanými pre vlastnú potrebu Markomanmi a Kvádmi, vzbudzovali veľký obdiv na druhej strane hranice. Kosti objavené pri archeologických výskumoch germánskych sídlisk dokladajú prítomnosť vyšľachteného rímskeho dobytka, ktorý si cenili aj roľníci usadení severne od Dunaja. Dobytok sa cez rieku dostal kúpou alebo bol získaný počas niektorého z početných lúpežných nájazdov.

Foto: Alamy Stock Photo – MYBMXY

Zobrazenie orúceho a sejúceho roľníka na mozaike z 2./3. storočia po Kr.

Foto: Mos Maiorum – Der Römische Weg

V rímskej vidieckej kuchyni sa varila najmä »puls« - obilná kaša zo špaldovej alebo dvojzrnkovej pšenice. Ochutená bola soľou a bylinkami, k tomu sa jedol syr, vajíčka, maslo alebo cibuľa. Na sladko sa puls jedol s medom. Mäso bolo v každodennej strave jednoduchých ľudí zriedkavé a podávalo sa len počas významných sviatkov.