expanzia rímskej ríse

ČÍSLO 11 / XI

Stopy rimanov v AU AM LEITHABERGE

Vidiecke usadlosti

»Na dve veci bolo potrebné dbať pri zriadení dvorca: či budú výnosy z polí prislúchajúcich k usadlosti dostatočné na to, aby sa vyplatili vynaložené náklady a úsilie, a či je miesto vhodné z pohľadu zdravia človeka. Ak tieto neobstáli v skúške a niekto chcel napriek tomu stavať bol duševne nepríčetný. Nikdo so zdravým rozumom totiž nevynaloží prostriedky, keď nevidí ich návratnosť.«
MARCUS TERENTIUS VARRO, O poľnohospodárstve, kniha 2, 8.

K ekonomickým úvahám, ktoré by mali predchádzať stavbe majera (villa rustica) pripája starorímsky učenec aj citové a estetické princípy, bez ktorých by podľa neho život na vidieku nebol možný. Oku lahodiacemu pohľadu na polia obrábané podľa pravidiel vtedajšieho poľnohospodárstva bola pripisovaná rovnaká dôležitosť ako vzhľadu stavby vybudovanej podľa architektonických zásad, ktorých účelnosť a jednoduchá elegancia sú rozpoznateľné aj na zvyškoch odkrytých pri archeologických vykopávkach.

V zázemí kasární vo Vindobone a Carnunte boli usadení hlavne veteráni légií, ktorí po skončení služby dostali na podmanených a rozparcelovaných územiach pozemky až do veľkosti 100 hektárov. Pred zriadením majerov v odstupoch jednej rímskej míle (1480 m) bola vykonaná presná analýza topografických daností pričom sa pozornosť zameriavala predovšetkým na sklon terénu, bezpečné zásobovanie vodou a hlavné smery vetrov.

Rímsko-italským predlohám zodpovedala hlavná budova vyhradená pre majiteľa a jeho rodinu umiestnená centrálne na dvorci obohnanom priekopou, živým plotom a neskôr aj múrom. Typicky rímske je tiež to, že pre nebezpečenstvo požiaru boli kúpele a maštale umiestňované na okraji areálu. Kúpele a samostatné ustajnenie zvierat ukazujú na istý hygienický štandard, na rozdiel od obydlí Germánov žijúcich severne od Dunaja. Stavebnou súčasťou villy rustici bolo aj ubytovanie pre sluhov a slúžky, sýpky, prístrešky pre vozový park, ako aj menšie budovy pre početné remeselné činnosti vykonávané na majeri. Spravidla aj záhrada pre každodennú zeleninu.

Rekonštrukcia menšej villy rustici s honosnou hlavnou budovou (k nej patriaca kúpeľná budova nie je zobrazená) a viacerými vedľajšími budovami. Hospodárením po niekoľko generácií dosiahnutý blahobyt bol zvlášť v 4. storočí dôvodom prepadov a lúpežných nájazdov Germánov sídliacich severne od Dunaja.

Foto: Bundesdenkmalamt – M. Oberer

Foto: Universität Wien, Institut f. Urgeschichte und Historische Archäologie – Luftbildarchiv

Z územia obce Au am Gebirge poznáme v súčasnosti dve villy rustici. Zatiaľ čo tá na severovýchodnom okraji obce je dnes zničená a zastavaná cintorínom a okolo stojacimi domami, smerom na západ od nej vo vzdialenosti 1 rímskej míle sa v zemi zachoval pôdorys ďalšej usadlosti. Na obrázku viditeľná viacfázová hlavná budova dvorca, ktorá bola objavená len nedávno na základe porastových príznakov počas cielenej leteckej prospekcie.

Foto: links und rechts: Ubi erat lupa – O. Harl

Náhrobný kameň veterána Marca Valeria Ma(n)suetusa, nájdený pri stavbe domu v priestore pohrebiska prezentovaného na susednej infotabuli. Marcus Valerius Ma(n)suetus slúžil začiatkom 3. storočia v osobnej garde cisára. Po skončení služby sa usadil vo ville rustice (dnes zničenej cintorínom, kde bol po smrti pochovaný na miestnom pohrebisku).

V rokoch 1912 až 1914 bola v Au objavená pohrebná stéla Ummy, ktorá zomrela v 1. storočí nášho letopočtu vo veku 45 rokov.

sk_SKSlovenčina