expanzia rímskej ríse

ČÍSLO 23 / XXIII

Panónia

Vznik provincie

»Panónci nemajú nič, čo by stálo za slušný život. Nesadia olivovníky a nevyrábajú takmer žiadne víno, ktoré - keďže väčšinu roka žijú v najkrutejšej zime - sa nedá piť«
CASSIUS DIO, Rímske dejiny 49, 2–3.

Neúprosný opis klimatických pomerov naznačuje, že historik a štátny úradník Cassius Dio, miestodržiteľ provincie Horná Panónia, v ktorej pôsobil v hlavnom meste Carnunte v čase medzi rokmi 226 a 228 po Kr., bol voči svojmu menovaniu skeptický. Niet sa čomu čudovať: predtým pôsobil ako cisárov zástupca v Afrike a Dalmácii, teda v provinciách, kde olivový olej a víno boli súčasťou každodenného života ľudí.

Hoci pre rímsku armádu boli pri Carnunte už v roku 6 po Kr. vybudované zimné tábory a cisár Augustus niekoľko rokov nato povýšil Panóniu na samostatnú provinciu, žila prevažná časť obyvateľstva hlboko do druhého storočia podľa zvykov a obyčajov keltských predkov. K nim patrila hlavne záľuba v pití piva, vyrobeného z jačmeňa, ktorý rímske vojská rozmiestnené popri Dunaji nepovažovali za stravu ale výlučne za krmivo pre dobytok.

Pritom neboli široké pláne a úrodná pôda novej provincie bez pôvabu, i keď Rimania nedobyli Panóniu z ekonomických, ale zo strategických dôvodov. Ochrana materskej krajiny Itálie pred nájazdami Germánov si vyžadovala na hraniciach prítomnosť mocnej armády, ktorú až do konca 1. storočia tvorili štyri légie a početné pomocné jednotky. Rozmiestnenie veľkých útvarov a vybudovanie mnohých táborov napomohlo aj vďaka žoldu vojakov a zakladaniu usadlostí pre veteránov hospodárskemu rozvoju, ktorý z Panónie urobil jednu z najbohatších provincií Rímskej ríše.

Pridaná hodnota, ktorú na farmách dosahovali veteráni a romanizovaní domorodci časom vyústila nielen do poľnohospodárstva organizovaného podľa rímskych princípov, ale aj do stavieb s takmer luxusným komfortom bývania. To samozrejme vyvolávalo u Germánov z opačného brehu Dunaja žiadostivosť, čo viedlo k stále častejším útokom. Napriek úsiliu a reformám nebola už koncom 4. storočia rímska správa schopná zabrániť tomuto konaniu a napokon ponechala provinciu a zvyšné obyvateľstvo napospas barbarom.