Z DEJÍN REGIÓNU

ČÍSLO 25 / XXV

AREÁL KOSTOLA REFORMOVANEJ CIRKVI

Bývalý farský kostol Panny Márie

Prvá správa o obci Villa Sancte Marie je z roku 1285, o dva roky neskôr ju nazývajú Zenthmaria. Patrocínium kostola dalo budúcemu mestu maďarské, nemecké a slovenské názvy: Somorja, Sommerein a Šamorín. Archeologické vykopávky doplnené reštaurátorským, archívnym a architektonicko-historickým výskumom priniesli výrazný posun v datovaní náboženského areálu do starších čias a potvrdili že ide o stavbu, ktorá mala v rámci regiónu a v cirkevnej štruktúre vždy výnimočné postavenie.

Pod presbytériom a hlavnou loďou odkryli archeológovia fragmenty základov jednoloďového kostola s rozmermi približne 8,4 x 7,2 m, ukončeného polkruhovou apsidou. Archeologicky môžeme stavbu datovať len rámcovo do 10. - 12. storočia. V priebehu 12. storočia postupne ku kostolíku pristavali južnú kaplnku a predĺžili ho západným smerom na dnešnú dĺžku. V 13. a 14. st. postavili vežu a predĺžením južnej steny kaplnky rozšírili hlavnú loď na dnešnú veľkosť. V druhej polovici 13. storočia postavili nové presbytérium oktogonálneho pôdorysu. Na jeho severnej stene sú fresky znázorňujúce troch svätcov a smrť Panny Márie. Posledné prístavby vznikli v časoch, keď mesto vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Z tejto etapy je západná empora, na ktorú si svätojurskí grófi nechali vyobraziť patróna, sv. Juraja zabíjajúceho draka a kríže zelenej farby. V roku 1521 zaklenuli hlavnú loď. Ako nám dokladá nápis na južnej stene lode, unikátnu klenbu s dvoma osembokými kamennými stredovými stĺpmi a voľnými zbehmi rebier vytvorili majster Peter Mavter so svojimi pomocníkmi Wolfgangom Fleischhakherom a Mártonom Merim.

Interiér i exteriér kostola sa od svojho založenia využíval na pochovávanie zosnulých. Keď už nebolo vo vysvätenej pôde miesto, Šamorínčania sa koncom 12. storočia rozhodli, že si po vzore rakúskych farností vybudujú karnerovú kaplnku. Jej základy sa našli 14 metrov juhovýchodne od kostola Panny Márie. Stavba kruhového pôdorysu s vnútorným priemerom 559 cm mala na východnej strane polkruhovú apsidu, do ktorej sa vstupovalo z opačnej strany. Vo vnútri kostnice sa nachádza 130 – 230 cm hrubá vrstva nasypaných ľudských kostí. O karneri sa nám dochovali písomné zmienky: Kanonická vizitácia z rokov 1634 – 1636 uvádza, že vedľa kostola sa nachádza okrúhla kaplnka s podzemnými kryptami, vystavaná podľa „žitnoostrovských zvyklostí“. Vizitácia z roku 1694 spomína, že kaplnka zasvätená Svätému Mikulášovi je už zbúraná.

Kostol Reformovanej cirkvi v Šamoríne je vynikajúcim príkladom typickej stredovekej sakrálnej architektúry Žitného ostrova a jednou z najvýznamnejších cirkevných tehlových stavieb na Slovensku.