Rímske kúpele

S rozmachom Rímskej ríše sa v prvých storočiach nášho letopočtu po Európe rozšírili výdobytky grécko-rímskej civilizácie. Vznikali kamenné mestá s dláždenými ulicami, kanalizáciou, vodovodom, verejnými priestormi a fontánami. Rimania kládli veľký dôraz na hygienu. V každom väčšom rímskom meste, ako aj vojenskom tábore, existovali kúpele. V samotnom Ríme bolo niekoľko verejných kúpeľov, do ktorých mali za symbolický poplatok prístup všetky spoločenské vrstvy bez ohľadu na pohlavie. Zo začiatku slúžili len na kúpanie a odpočinok. Boli súčasťou spoločenského života - viedli sa v nich diskusie, hrali spoločenské hry, či uzatvárali obchody. Neskôr vznikali okolo väčších kúpeľov priestory na športovanie. Kúpeľné priestory boli vykurované teplom vedúcim popod dlážku a cez duté tehly v stenách.

Nachádzali sa v nich bazény so studenou (frigidarium), teplou (tepidarium) a horúcou vodou (caldarium). Okrem veľkých verejných kúpeľov existovalo v Ríme množstvo menších, ktoré si dávali stavať bohatí Rimania pre súkromné potreby. Najväčšie kúpele v hlavnom meste ríše boli otvorené v roku 216 za cisára Caracallu, známeho ediktom, ktorým udelil občianstvo všetkým slobodným obyvateľom ríše. Rozkladali sa na ploche 130 000 m2 a mali kapacitu 1 600 ľudí. V strednej časti kúpeľov sa nachádzal veľký otvorený bazén pre plavcov, vedľa neho rozľahlá hala, ktorej klenby nieslo osem masívnych pilierov. Do kúpeľného areálu patrili aj park s fontánami a sochami, obchody, čitárne a ubytovacie priestory.

Začiatkom nášho letopočtu sa hranice Rímskej ríše posunuli k strednému toku Dunaja a územie dnešného Slovenska sa tak dostalo do priameho kontaktu s rímskou civilizáciou. Malá oblasť v zadunajskej časti Bratislavy sa ocitla na rímskom území, zatiaľ čo severne od Dunaja žili barbari – germánsky kmeň Kvádov. Miestni barbarskí náčelníci udržovali čulé styky s Rimanmi a dávali si stavať sídla podľa rímskeho vzoru. V Bratislave-Dúbravke objavili archeológovia rímsku kamennú stavbu z 3. storočia ktorá svojim pôdorysom pripomína rímsky kúpeľ okružného typu. Tri kamenné absidy mohli byť pôvodne projektované ako nádrže na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu vodu (caldarium). 
Návštevníci kúpeľa sa najskôr prezliekli v predsieni, odkiaľ vstúpili do priestoru s nádržou na teplú vodu, neskôr prešli do susednej vyhrievanej miestnosti s horúcou vodou a kúpeľ zakončili v miestnosti s bazénikom so studenou vodou. Pôvodný zámer sa ale nerealizoval a budova pravdepodobne slúžila ako honosné sídlo príslušníka miestnej nobility. Podobné zariadenia sa mohli nachádzať aj v iných sídlach miestnych barbarských náčelníkov, ktoré zatiaľ neboli objavené. Po zániku Západorímskej ríše v roku 476 došlo k úpadku kultúry a vymoženosti rímskeho kúpeľníctva boli širokým vrstvám obyvateľstva opäť dostupné až v modernej dobe.

Foto: Creative Commons

Kúpele v Archeologickom parku Carnuntum. Rekonštrukcia budovy podľa základov z roku 120 po Kr.

Foto: Creative Commons

Mramorom obložená nádrž so studenou vodou vo frigidariu slúžila na ochladenie a bola posledným krokom pri kúpaní. Odtiaľto sa prešlo do odpočinkovej miestnosti alebo do šatne vo vstupnej hale.

Foto: Creative Commons

Vstupná hala do kúpeľov odkiaľ sa postupne prechádzalo do tepidaria (priestor na zohriatie), caldaria (nádrž s horúcou vodou) a frigidaria (ochladzovacia nádrž so studenou vodou).

Foto: Archeologické múzeum – SNM

Pôdorys kúpeľa z 3. storočia po Kr. objavený v Bratislave-Dúbravke. Stavba patrila príslušníkovi miestnej germánskej nobility, ktorý ju nevyužíval na pôvodný účel, ale slúžila mu ako luxusné sídlo.