Stopy rimanov v AU AM LEITHABERGE

Ku každej rímskej poľnohospodárskej usadlosti (villa rustica) patrilo aj pohrebisko, na ktorom pochovávali svojich obyvateľov. Popri vlastníkoch a ich rodinách to boli predovšetkým pracovné sily, ktoré - ak ich smrť nezastihla už v rozkvete života - mali na dvorci až do svojich posledných dní právo na jedlo, pitie a strechu nad hlavou.

Prvé správy o odkrytí hrobov z doby rímskej pochádzajú od Wilhelma Kubitscheka (1858 - 1936), ustanoveného ešte cisárom Františkom Jozefom za generálneho konzervátora pre antiku rakúskych krajín, ktorý v roku 1913 situáciu po obhliadke miesta opísal nasledovne: „V roku 1905 sa v Au am Leithaberge, nálezisku z ktorého v minulosti nepochádzal ani jeden antický predmet, našla kamenná platňa s rímskym nápisom. Na moje prekvapenie sa ukázalo, že Au nie je zastúpená na žiadnej mape nálezísk iba preto, že si doteraz žiaden človek s čo i len nejakým starožitníckym vzdelaním a so schopnosťou bádať nedal námahu navštíviť obec za Litavou, tesne na uhorskej hranici.“ Hoci Dolnorakúske zemské múzeum počas ťažkého medzivojnového obdobia dohliadalo na nálezisko prostredníctvom „obetavého štábu spolupracovníkov“, do vykonania preventívnych archeologických výskumov uplynulo ešte 80 rokov, kedy pohrebisko v rámci aktivít na území určenom na výstavbu preskúmal medzi rokmi 2003 a 2005 Spolkový pamiatkový úrad.

Najstaršie pohrebiská pochádzajú z polovice 1. storočia po Kr. kedy sa pozostatky mŕtvych, spálených na hranici spolu s ich odevom a predmetmi patriacimi k pohrebným zvyklostiam, zhromaždili v urnách a ukladali do plytkých jám. Najchudobnejším bolo súdené bez obradov zmiznúť pod čiernu zem. Osoby s hodnosťou a rešpektom okolia boli pochovávané v oveľa nákladnejších hroboch, ktoré mohli pozostávať z kruhových hlinených mohýl, alebo z plôch ohraničných múrmi a označených náhrobnými stélami. Podstatne drahšie boli pohrebné kaplnky (Grabaediculen), v ktorých boli rozmiestnené kamenné sochy - zobrazenia zosnulých.

V priebehu 3. storočia nastala zmena v pohrebných zvyklostiach. Žiarový pohreb, čiastočne prežívajúci ešte z predrímskych čias, bol vystriedaný pohrebom nespáleného tela. Každopádne už dávno asimilované obyvateľstvo tu nachádzalo miesto posledného odpočinku až do zrútenia rímskeho panstva v 5. storočí.

Foto: Bundesdenkmalamt – M. Oberer

Letecká snímka pohrebného areálu, na ktorom bolo medzi rokmi 2003 a 2005 Spolkovým pamiatkovým úradom odkrytých a zdokumentovaných 125 žiarových a 72 kostrových hrobov.

Foto: Bundesdenkmalamt – F. Sauer

Pohľad na skúmanú plochu v roku 2003, s množstvom odlišných foriem hrobov.

Foto: Paul Kolp (+)

Obidve sklenené nádoby (balzamáriá) vydržali uložené v pôde v Au am Leithaberge skoro 2000 rokov takmer nepoškodené.

Foto: Bundesdenkmalamt – F. Sauer

Kostrový hrob muža pochovaného v 4. storočí s množstvom nápojov a jedál.